megi

    Prednedávnom som dokončila prácu týkajúcu sa smrti. Skúmala som názory na smrť z pohľadu veriacich a neveriacich a zistila som naozaj zaujímavé skutočnosti. Okrem iných aj to, že ľudia stále nechcú a odmietajú hovoriť o smrti a rozmýšľať o nej. Je viac tabuizovaná ako sex. Ale v podstate to chce len čas. A osvetu. Smrť sa nás všetkých týka rovnako ako život, či sex. Aj sexualita bola ešte donedávna zakazovaná, nehovorilo sa o nej a dnes sa s ňou stretávame na každom kroku. Kedysi sa sexualita obmedzovala len na samotný akt, na ktorý práve vďaka tabuizovaniu nebol takmer nikto pripravený. Dnes je sexualitou všetko týkajúce sa sexu. (aspoň myslím). A na sexuálny styk sú dnes mladí ľudia pripravení, teda aspoň väčšina z nich. Na smrť, či už svoju alebo cudziu nie je pripravený nikto. Teda takmer nikto. Ak by sa o smrti hovorilo viac, určite by sme mohli povedať, že sa jej bojíme menej, že vieme ako sa na ňu pripraviť, vieme čo očakávať. Veľa ľudí sa smrti bojí, kvôli bolesti. Aj ja som sa bála. A teraz viem, že príroda to zariadila tak, že v posledných chvíľach smrti nepociťujeme bolesť, ale príjemno, pretože sa nám vylučujú hormóny šťastia. A hneď mám menší strach zo smrti. Vlastne sa už ani nebojím smrti samotnej, desí ma len žiaľ pozostalých. Ale ak budú pripravení aj oni, bude sa človeku ľahšie umierať. Ako povedal jeden múdry človek, pokiaľ sa nenaučíme žiť, nenaučíme sa ani umierať. Tak sa teda učme žiť!!!