Sedím a rozmýšľam nad tajomstvom sveta a života. Som človek, ale mám byť skutočne na to hrdá? Kto je to vlastne ten človek? Je to len chatrná a krehká škrupina chrániaca ešte jemnejšie vnútro, ktoré je rovnako zraniteľné ako jeho obal. Ba dokonca zraniteľnejšie než čokoľvek iné. Je zraniteľné zo všetkých uhlov, strán a pohľadov. Zospodu, zvrchu, dokonca aj zvnútra. Nahovárame si niečo o našej duši, len aby sme sa skryli za niečo iné a zakryli výčitky zo svojich skutkov. Skúmame svoje podvedomie by sme svoje konanie mali na čo zvaliť. Máme psychiatrov a psychológov, aby sme sa vykúpili z konania zlého a zodpovednosť za to znova len preniesli na iných. Aby nás naučili ako konať inak, ako predísť výčitkám a ako nájsť cestu k svetlejšej budúcnosti. Naše telo je neodolné ani len voči tvorom ako sú vírusy. Neschopné existencie ak náš mozog nie je presvedčený, že je na to dôvod a zmysel. Neustále sa musíme za niečo skrývať. Utápame sa v náboženstvách a hľadáme odpovede na dávno zodpovedané otázky. Hľadáme svoju pozíciu v spolkoch, sektách a komunitách, ktoré sú však v konečnom dôsledku rovnako povrchné ako všetky náboženstvá. Majú za úlohu nás ubezpečiť, že náš život, naša existencia má zmysel aj pre niečo iné ako pre to samotné, že sme užitoční. Je to ale úbohé. Stanovujeme si právne zákony, aby sme ich porušovali, dávame si morálne zásady, aby sme ich prekračovali ako mantinely stanovené už pred storočiami a to všetko nazývame pokrokom a vekom doby. A je to skutočne to, čo hľadáme a pre čo žijeme? Náhlime sa za niečím, a ani neviem za čím. Snažíme sa vzdelať, aby sme zarobili viac peňazí, ktoré napokon minieme na niečo, čo naše vedomosti iba pohltí, zničí a vôbec nepodporí. Pozdvihujeme svojho ducha a pritom žiadneho nemáme, iba si to namýšľame, aby sme sa necítili prázdni. My máme byť najinteligentnejšie tvory na Zemi? Keď vymýšľame zbrane, ktoré ničia nás i naše okolie, ktoré nás živí. Nevieme sa navzájom pochopiť a usmievame sa nad tým. Dávame všetkému názvy a naše najväčšie problémy nevieme pomenovať. Na čo to teda je? Nie som ani divná, ani puritán, ale táto otázka je namieste. Nie?
Otázka o živote
07.07.2006 23:26:46
Skúste mi na ňu niekto odpovedať...
Komentáre
.
idem dalej.
"Som človek, ale mám byť skutočne na to hrdá?"
ano{?}. som hrdy, pretoze som ja, nie pretoze som clovek. ked si odrezem ruku, uz nebudem clovek? alebo prestanem byt na seba hrdy? alebo zacnem? niesi clovek. si ty. clovek je slovo. ktore sme si vymysleli aby sme pomenovali problem. slova niesu dolezite. to skor riadky a slova medzi nimi.
zranitelnost. nikto nieje zranitelny. vymysel. samovrah je zranitelny? co este si musi clovek urobit{viac ako smrt}? kedze som schopny sa zabit{kazdy} som nezranitelny. vnutorne rovnako tak. som smutny lebo mi zomrel pes. preco smutit nad tym {nim} kto neodisiel, ale bol iba poslany napred? problemy neexistuju. problemy sme si vymysleli.
cirkvy neexistuju. cirkev su ludia a ludia je slovo. o bohu si myslim, ze je. ale to je o inom a nadlho.
psycholog, psychiater. clovek ktory riesi problemy, ktore neexistuju. tak isto ako ja pisem o tom co nieje. prave teraz. ale kedze to robim, asi to bude mat nejaky dovod. neviem aky, neviem totiz vsetko. viem totiz vsetko uz len tym, ze nikto si nemoze byt isty nicim. kazdy sa mili.
"Stanovujeme si právne zákony, aby sme ich porušovali, dávame si morálne zásady, aby sme ich prekračovali"ak by neboli zakony, nemohli by sme ich prekracovat. ak by neboli zasady, nemohli by sme ich porusovat. to ze to robyme vznika prave vtedy ked vzniknu. vsetko bolo porusene prave vtedy ako to bolo vymyslene. opacne to {myslim} nejde. neporusim to co som nestanovil. nemoze byt "nie" ak nieje "ano"
peniaze zarabame, pretoze sme si ich vymysleli. nie preto aby sme boli pohlteny, alebo zabudnuty. zabudnutie a pohltenie bude aj bez penazi. ale mas pravdu, peniaze su tu aj preto..
"Pozdvihujeme svojho ducha a pritom žiadneho nemáme, iba si to namýšľame, aby sme sa necítili prázdni" v tomto mas pravdu.
"My máme byť najinteligentnejšie tvory na Zemi?" sme nainteligentnejsi tvory na zemi. pretoze si to o sebe myslime. ked si macka uvedomy ze je macka, stane sa mackou. pokial nie, tak mackou nieje. ak si myslime, ze sme najinteligentnejsi v celom vesmire, tak sme. ak nie, tak ano.
zbrane su tu preto aby sme nemali problemy, ktore {casto} vytvaraju zbrane. ked sa zastrelim, zbran vyriesi problem, ktory vznikol a pritom neexistoval. zbrane pomahaju. mali by sme ich nevymysliet, ale bolo by nam horsie. nemali by sme ako riesit problemy, ktore vznikli tym, ze sme ich vymysleli. bojim sa zbrani. bojim sa toho, ze by som ich mohol pouzit na riesenie problemov.
"Nevieme sa navzájom pochopiť .." .vieme.
"Nie som ani divná, ani puritán, .." si divna a puritan. kto ti povedal ze nie? to ze si to myslis neznamena ze je to pravda. ale je to pravda uz len preto, lebo si to myslis. {ako s inteligenciou, ak si myslime, ze sme najinteligentnejsi, tak sme. }problem moze nastat vtedy ked si uvedomime, sa mozeme mylit. vo vsetkom. dokonca si myslim, ze vsetko co som napisal nieje pravda. alebo je. odial vies, ze je alebo nie? ako vies ze sa nemyslis vo vsetkom co si napisala?
nemame pravdu. ani jeden. dakujem za blog. pekne sa to citalo. ac
megi
moj pohlad