megi

    Neviem, či aj vy máte tento problém, ale ja už skutočne nezvládam situáciu. Každodenný uponáhľaný svet mi kladie pod nohy polená, vďaka ktorým mám ešte viac starostí a ešte menej času myslieť na to ostatné. Ale dnes ma tak napadlo, pri venčení psa, po čom naozaj veľmi túžim. Strašne by som si priala nájsť si jeden jediný deň iba pre seba. Ale nie pre svoje fyzično, ale pre svoju dušu. Fyzicky odpočívam, aspoň sa teda občas snažím. Ale nie je to to isté, ako keď necháte odpočinúť aj hlavu. A to sa doma nedá. Pretože ak oddychujem, buď formou hľadenia do telky, alebo čumenia do knižky. Je to síce super, ale fakt to nie je to, čo potrebujem. A po čom to vlaastne túžim? Veľmi by som chcela nájsť ten jeden deň, zobrať sa len tak a vyjsť niekam do hôr, do čistej nádhernej prírody, ktorá mi vie poskytnúť naozaj tú originálnu pomoc. Jednoducho prísť medzi krásne a zelené stromy, prejsť sa bosá po mäkkej, sviežej zelenej tráve, ktorá je taká čerstvá, že sa za vašimi krokmi dvíha stebielko po stebielku do pôvodnej polohy, aby dala na javo svoju nedotknuteľnosť. Ľahnúť si do trávy, vnímať zvuky prírody. Vnímať spev vtákov, nechať sa hladiť stebielkami trávy a dlhýi stonkami kvetov, nechať sa ovievať jemným čersvým vánkom a na nič nemyslieť. Nemyslieť naozaj na nič. Na žiadne problémy, na žiadne povinnosti, proste vyčistiť si hlavu aspoň na 6 hodín. Celý čas dýchať taký čistý vzduch, ktorý človek vyráža svojou čistotou dych a človek cíti, ako mu životodárny kyslík prúdi krvou. Napiť sa čistej studenej vody z potôčika a pozorovať divú zver behajúcu obďaleč. Prechádzať sa lesom s človekom, ktorý ma ľúbi a chápe ma, alebo len tak sama, aby som nemusela ani hovoriť.

Toto je teda moja túžba. Je nesplniteľná nie pre to, že takáto čistá príroda u nás nie je. Je a skutočne existuje. U nás v Tatrách naozaj sú oblasti, kde sa tento zážitok dá zažiť. Ale nesplniteľná je práve preto, že aj keď je to silné, času naozaj nieto. Človek skutočne nemá ani čas rozmýšľať nad svojimi duchovnými potrebami. Mne sa táto príležitosť naskytla len vďaka môjmu štvornohému chlpáčikovi, pretože on jediný mi poskytuje vzácnych 15 minút tri krát denne, kedy som sama, neponáhľam sa a naozaj si môžem vychutnať pohodu. Samozrejme iba v prípade, že práve nerozmýšľam nad ďalšími povinnosťami a nad tým, čo treba dnes ešte spraviť :)